Straight edge MAKExPEACE o textech své první nahrávky

Texty hrály v hardcore / punku vždy významnou roli. V jedněch najdeme emocionální tíseň, v jiných radikální politický postoj. Občas z nich lze vycítit melancholickou romantiku, občas slouží jen tak pro pobavení a občas nabádají k občanské neposlušnosti. Můžeme v nich hledat oprsklou provokativnost stejně jako rozšiřování povědomí. Některé mohou být naprosto jasné na první dobrou, některé posluchače donutí hloubat a přemýšlet či v nich hledat skryté významy, některé zase zůstanou co se týče obsahu sdělení navždy skryty v mysli toho, kdo je napsal.

Je tomu zrovna rok, kdy začaly prosakovat zprávy o nové straight edge kapele MAKExPEACE, která sesbírala svoje členy po různých koutech ČR i na Slovensku. Kráce na to se na bandcampu objevila jejich první nahrávka (vyšlo zároveň na a 7″ EP a kazetách u Youth 2 Youth records), obsahující šest youth crew / positive hardcore skladeb, u nichž mohli příznivci té nejlepší tradice daného stylu zaplesat s tím, že tohle tady chybělo. Všechny skladby mají nicméně anglické texty a právě na ně jsme se zaměřili v nejnovějším díle rubriky o textech domácích kapel jejich vlastními slovy. Dále už tedy nechme mluvit Ivana:

„Ahoj, tu Ivan z Makepeace.
Texty píšem na podnet nejakej udalosti, ktorú zažijem počas dňa, alebo na základe životných zážitkov. Nápady väčšinou prichádzajú keď sa prechádzam po uliciach, cestujem v tramvaji, metre, alebo proste keď sledujem čo sa deje vo svete. Poznámkový blok mám zapísaný nespočetným množstvom postrehov, zážitkov, citátov, emócií, ktoré časom ďalej rozvíjam.
Niesom žiaden filozof, ani básnik, takže moje texty sú viac-menej priamočiare a jednoduché. EP Makepeace sú úplne prvé songy, ktoré som v živote napísal a toto je teda taká sonda pod kožu mojich textov.“

BIG MAN
Ľudia za klávesnicou, ktorí nadobúdajú pocit všemocnosti a svojími výrokmi na sociálnych sieťach sami seba utvrdzujú v svojej pravde. Pod rúškom anonymity v sebe niektorí prelomia hranicu ľudskosti a klesnú až ku bodu, keď druhým prajú nešťastie a smrť. Niektorí veria, že týmto spôsobom bojujú za lepší svet.
Avšak ich „lepší svet“ nezahŕňa ľudí mimo ich záujmovej/etnickej bubliny. „Oni sem nepatria, toto je naša krajina“ a podobné vyhlásenia sa objavujú až smutne často. Ľudia si privlastňujú územie, s ktorým nemajú nič spoločné. Úspechy (napr. športovcov), na ktorých nemajú žiadnu zásluhu. Všetko iba z titulu, že sa narodili na nejakom území ohraničenom pomyselnou čiarou.
A zrazu sa stane, že takýto ľudia hádžu kamene a vyhrážajú sa niekomu, kto sa narodil v inej časti sveta. Žijeme v roku 2020 a podaktorí jedinci (a že ich nie je málo) namiesto pomoci ľuďom, ktorí zažili hrôzy o akých sa im ani nesnívalo, prajú tým ľuďom smrť.
Štúdie predpovedajú klimatickú zmenu, kvôli ktorej budú niektoré časti sveta neobývateľné (pravdepodobne spojené s vojnovými konfliktmi). V takom prípade čo? Budeme sa povyšovať nad ľuďmi, ktorí chcú pred tým utiecť? Iba preto, lebo my máme to šťastie, že sme sa narodili v časti sveta kde je tento dopad klimatickej zmeny nižší (pomalší)? Ako by sme konali keby sme boli my na ich mieste?

GOT YOUR BACK
Sám som bol skeptický či mám na to, byť v kapele a prispievať aktívne do scény, ktorá pre mňa znamená neskutočne veľa. A teraz si hovorím, že ak to zvládam ja, isto to zvládne kopec ďalších ľudí.
S dávkou nadšenia, vytrvalosti a so srdcom na správnom mieste to zvládne každý. A vidieť vznikať nové kapely je skvelé. Mám pocit, že scéna stárne, no dúfam že nastanú znova dni že kapely budú zakladať teenageri, vnesú do hardcore kopec energie, experimentov, nápadov a budú to robiť tak, ako ich to baví.

BULLY
Pohlavie, sexuálna orientácia, etnická skupina, sociálna vrstva, zamestnanie, a mnoho ďalších je aj v 21. storočí stále dôvodom na predsudky, výsmech, intolerantnosť a rozdielne zaobchádzanie. Spoločnosť smeruje k ľudskej rovnosti a rovnoprávnosti veľmi pomaly, v niektorých prípadoch vôbec.
Preto si musíme pomáhať. Tým, ktorí sa stretávajú s diskrimináciou, ukázať svoju podporu, aby videli, že nieje celý svet proti ním.

WAY OF LIFE
Tento song som písal ako straight edge song. Dá sa však aplikovať na rôzne životné postoje.
Mnohokrát sa stretávam s nepochopením a až výsmechom, za to že v niektorých veciach vediem život rozdielne ako má väčšinová spoločnosť zažité, že je „normálne“. Víkendové alko-rituály sú najlepším príkladom. „Ty nepiješ? Si autom?“, alebo „frajerka ti zakázala?“ sú najčastejšie reakcie na nepitie alkoholu. Veď predsa máme zažité, že cez víkend sa treba vyliať jak váza.
V skratke, ja chcem rozhodovať sám o svojom konaní a nie sa vyhovárať, že „ale ja som to tak nemyslel, som bol opitý“.

Hardcore/straight edge hrá v mojom živote dôležitú rolu. Je to kultúra, s ktorou som sa stotožnil, veľa ma naučila a dala toho do života. Pre mňa je skutočne hardcore viac než iba hudba. Každý si v živote vyberáme cestu, ktorá nám vyhovuje. Pokiaľ tým nikomu neubližujeme, tak je to správne.

THE LIGHT
Život je jedinečný a neopakovateľný a ja ho chcem prežiť s pocitom radosti z vecí, ktorým sa v živote venujem. Niekedy to nieje jednoduché, ale netreba prepadať beznádeji. Všade sa nájdu ľudia, ktorí svojou negativitou dokážu svoje okolie stiahnuť do svojho ufrflaného sveta, kde nič nieje dobré. Netreba sa nechať odradiť, ak takým ľuďom príde nezmyselné to čo robíme. Mám šťastie, že mám okolo seba ľudí, ktorí vedia podporiť, keď začnem pochybovať.
Fun fact: tento text sa začal rodiť keď som si pospevoval song Hrdinovia od Moja Reč. „Visia Ti nad posteľou, na posteroch, vyliezajú denne z bedne. Dali ti čo si chcel? Poskytnú ti úľavu ked ti ju treba, povedia koho sa nebáť, ukážu ti nový smer? Ked hej tak nechaj ich. Ked nie tak jeb na nich. Strhni svoj idol zo steny pokiaľ ti nedal nič! Nenechaj si zblbnúť hlavu, pozeraj do svojho vnútra. Sám vieš najlepšie čo je ti treba, vieš kam ísť!“

TIME TO THINK
Rozvitie starého známeho „život žijem pre seba, nie pre ostatných“. Nemusím ísť v živote non-stop na 100%. Ak sa cítim plný energie, chcem to využiť ako sa dá – potreboval by som 30 hodinové dni. Inokedy chcem mať chvíľku ticha, ničnerobenia, alebo času sám so sebou (ja sa často zoberiem, dám sluchátka do uší a sám sa bezcielne hodiny prechádzam. Pre mňa to je skvelý mentálny relax). A myslím, že to je úplne prirodzené a normálne. Treba sa snažiť a robiť veci zodpovedne, to je jasné, ale nie makať do zblbnutia, pretože to niekto prikázal, alebo sa to očakáva. A v neposlednom rade: ak chceme spraviť v živote zmenu, pretože sme nešťastní, tak treba nájsť riešenie, spraviť zmenu a nie iba do nekonečna o tom rozprávať.

Jednotlivé a kompletní texty najdete na bandcampu, nebo přímým odkazem po kliknutí na modrý název v černé liště s konkrétní skladbou.

MakeXpeace byli jedni z prvních co odpíchli „novou“ koncertní sezónu po pandemické pauze (23. května na dvorku v Eternii), jejich další koncerty především v rámci společného tour s brazilskými Questions a Homerun z Malajsie byly ale bohužel nuceně zrušeny. V nejbližší době je tak v plánu vydat dosud nevydanou skladbu na vyhlášené mezinárodní kompilaci Youth Crew 2020, o které jsme psali např. zde.

Vložil: Buky
23.06.2020